Drevo je živý organizmus. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že vypílením v lese sa jeho život končí, opak je pravdou. Práve vtedy začína žiť. Pre Slovákov drevo stelesňuje tradície a kultúru. Je najstarším stavebným materiálom, priťahuje rezbárov, ale aj milovníkov minimalizmu a prírody. Drevo z jednotlivých drevín sa odlišuje farbou, štruktúrou aj vlastnosťami. Premýšľate nad dreveným nábytkom, doplnkami, alebo by ste si radi niečo vyrobili? Potom je náš prehľad celý váš. 

 

Domáce ihličnaté dreviny

Borovica

Charakteristika: Drevo s červenkastým až hnedým sfarbením jadra, svetlou beľou a výraznejšou kresbou. Vyznačuje sa vyšším podielom živice, vďaka čomu je odolnejšie. Je mäkké, ľahké a pružné.
Nevýhody: Má väčšie sklony k modraniu, horšie sa natiera a morí. Borovicové drevo obsahuje množstvo hrčí, preto sa ťažšie opracúva a brúsi.
Využitie: Vďaka svojim vlastnostiam nachádza široké priemyselné uplatnenie. Vyrábajú sa z neho tatranské profily, trámy, nábytok, interiérové podlahy aj terasové podlahy, ako aj ďalšie prvky určené do exteriéru, ako sú obklady fasád, okná a dvere.

Jedľa

Charakteristika: Svetlé drevo so žltobielym, sivým a ružovkastým nádychom s výraznejšou textúrou a pravidelným rastom. Patrí k mäkším a pružným druhom dreva, na dotyk je jemnejšie. Ľahko sa opracúva, štiepa, suší aj morí. Jedľa nemá živičné kanáliky (ako napríklad borovica alebo smrek), a teda jej drevo neobsahuje živicu. Pri poranení kôry však vyteká tekutina, ktorá sa tiež nazýva živica a využíva sa napríklad v liečiteľstve (napr. živica jedle balzamovej či jedle bielej).
Nevýhody: Má väčší podiel hrčí a je menej trvácne než smrek či borovica. Horšie sa impregnuje, časom môže šedivieť a černieť.
Využitie: Uplatňuje sa v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská. Využíva sa tiež pri výrobe nábytku.

Smrek

Charakteristika: Mäkké a pomerne pevné a pružné drevo so smotanovobielou až hnedou farbou a jasnými ročnými kruhmi. Je typické svojím hodvábnym leskom. Ľahko sa rôznymi spôsobmi opracúva a vďaka svetlej farbe aj morí.
Nevýhody: Zvýšenú pozornosť treba venovať prevencii a ochrane, pretože sa stáva ľahkou obeťou drevokazného hmyzu. Má výraznejšiu živicovú vôňu a potrápi vás aj pri impregnácii.
Využitie: Nezastupiteľná surovina v stavebníctve – zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly. Zvláštnu skupinu tvorí tzv. „rezonančné drevo“ (drevo najvyššej kvality s hustými ročnými kruhmi), ktoré sa používa na výrobu častí hudobných nástrojov (rezonančné dosky sláčikových nástrojov, klavírov atď.)

Smrekovec

Charakteristika: Odolná trvanlivá polotvrdá drevina predstihne aj smrekové či borovicové drevo. Vyznačuje sa žltohnedou beľou a okrovým až červenohnedým jadrom. Mimoriadne sa cení kvôli krásnej textúre dreva. Prednosťou smrekovca je tiež ľahká opracovateľnosť.
Nevýhody: Drevo sa suší pomalšie a zároveň sa môže deformovať či praskať. Tento proces často sprevádza vytekanie živice a uvoľňovanie nezarastených hrčí.
Využitie: Vyrobiť z neho možno terasovú podlahu, fasádne obklady, ale aj šindle. Je vhodné aj na zhotovenie masívneho, najmä rustikálneho nábytku, schodov či zábradlia.

Domáce listnaté dreviny

Agát

Charakteristika: V našich zemepisných šírkach ide o najpevnejšiu, najstabilnejšiu a nesmierne trvanlivú drevinu s vysokým obsahom trieslovín, farbív a minerálnych solí. Má nevšednú kresbu a hnedobielu až hnedožltú či hnedozelenú farbu. Agát má ťažké a tvrdé, ale zároveň pružné a húževnaté drevo, veľmi odolné voči hnilobe, hubám, plesniam a drevokaznému hmyzu.
Nevýhody: Výrazne pracuje, deformuje sa a značne praská. Jeho tenká beľ je málo odolná voči škodcom. Drevo je mierne toxické, preto nie je vhodné na výrobu nádob na potraviny.
Využitie: V minulosti s ním pracovali najmä kolári. Vďaka odolnosti voči vode nachádza uplatnenie predovšetkým v exteriéri, napríklad na terasách, obkladoch fasád či záhradnom nábytku. Slúži na výstavbu mostov, vodných stavieb a pilierov.

Breza

Charakteristika: Stredne tvrdé drevo príjemnej smotanovej farby, podobné buku, je však v porovnaní s ním hladšie a ľahšie. Má bielu kôru, ktorá sa veľakrát ponecháva aj vo finálnych výrobkoch ako unikátny prvok. Dobre sa ohýba, morí aj lepí.
Nevýhody: Drevo je citlivé na vlhkosť, preto by sa malo používať výlučne v interiéri. V priestoroch so zvýšenou vlhkosťou môže okrem vzniku plesní dôjsť k pokriveniu a hnilobe.
Využitie: Brezové drevo tvorí súčasť štýlového nábytku či drevených doplnkov rustikálnych interiérov, ako sú napríklad chalupy. Radi ho využívajú aj sústružníci či rezbári. Vyrába sa z neho vysoko kvalitná preglejka, používaná aj v letectve.

Buk

Charakteristika: Tvrdé, pevné a menej pružné drevo bielej, krémovej až ružovkastej farby, bez výrazných ročných kruhov. Skvelo sa lepí, povrchovo upravuje, ale takisto sa ľahko ohýba a zachováva si svoj tvar. Parením však tmavne – nadobúda telovo ružovú farbu.
Nevýhody: Síce rýchlo schne, ale veľmi intenzívne zosychá. Často sa v ňom tvorí takzvané nepravé jadro, kvôli čomu je náchylnejšie podľahnúť drevokaznému hmyzu. Vo vlhkom prostredí má tendenciu výrazne napučať.
Využitie: V našich končinách ide o najdôležitejšiu drevnú surovinu. Vďaka svojej ohybnosti ho obľubujú výrobcovia ohýbaného nábytku, podláh, ale aj športových potrieb či pracovných nástrojov. Kvôli vysokej výhrevnosti sa používa aj ako palivo.

Čerešňa

Charakteristika: Poddajné, pružné a ľahko opracovateľné drevo, ktoré je zároveň pomerne tvrdé a húževnaté. Jadro má krásnu červenohnedú farbu, vďaka ktorej pripomína exotický mahagón. Drevené výrobky sú kvalitné, odolné a na povrchu prekvapia nádhernou kresbou a zamatovou jemnosťou.
Nevýhody: Ak nechcete, aby vám po čase výrobky z dreva stmavli, chráňte ich pred priamym slnečným žiarením. Čerešňové drevo nie je najvhodnejšie na prácu s dlátom.
Použitie: Z čerešne sa vyrába predovšetkým nábytok, ale aj drevené podlahy alebo vykladané kazetové stropy. Vhodné je aj na sústruženie.

Dub

Charakteristika: Tvrdé, pevné, húževnaté a trvanlivé drevo s výraznými letokruhmi a stržňovými lúčmi, so svetlohnedou beľou a tmavohnedým jadrom. Ľahko sa upravuje dlátom, lepí aj morí. Z drevín v našich končinách najlepšie odoláva meniacim sa poveternostným podmienkam, suchu aj vlhku, drevokaznému hmyzu či plesniam.
Nevýhody: Od kúpy vás môže odradiť vyššia cena.
Využitie: Dubové drevo sa najčastejšie využíva ako masív, čiže kvalitné prírodné drevo z jedného kusa, ideálne na výrobu nábytku, dýh a sudov, ale aj na stavbu mostov a lávok. Populárne je rovnako medzi rezbármi, tesármi, ale aj stolármi.

Pagaštan

Charakteristika: Výnimočne odolné drevo s červenohnedým sfarbením a hladkou homogénnou textúrou bez hrčí. Dokáže vzdorovať aj väčšiemu namáhaniu a dokonca aj poškriabaniu, preto je ideálne na výrobu kuchynského nábytku.
Nevýhody: V porovnaní s inými druhmi dreva nemá výraznú kresbu.
Využitie: Stolári ho uprednostňujú pri výrobe jedálenských súprav, kuchýň či pracovní, svoje miesto však nájde aj pri zhotovovaní plotov či oplotení.

Hrab

Charakteristika: Na priečnom reze má často vlnité ročné kruhy, no na pozdĺžnom reze bývajú slabo viditeľné. Je bez farebného jadra, niekedy sa však tvorí nepravé jadro. Drevo je ťažké, husté, tvrdé, húževnaté, veľmi pevné a bez lesku. Má žltobiele sfarbenie, časom však hnedne. Dobre sa ohýba a impregnuje.
Nevýhody: Málo trvanlivé a odolné voči červotočom a vode. Ťažko sa štiepa a opracováva. Horšie sa suší.
Využitie: Keďže je veľmi odolné voči oteru, používa sa najmä na veľmi namáhané časti náradia, ako sú hoblíky či zuby hrablí. Spracúva sa v celulózovom priemysle a používa sa aj ako palivové drevo.

Hruška

Charakteristika: Pevné, husté, húževnaté a veľmi rovnorodé drevo so sivoružovým, sivohnedým až červeným sfarbením. Dobre sa morí, lepí, sústruží aj brúsi. Patrí k druhom dreva, ktoré po vysušení výrazne nepracujú, a teda nemenia svoj tvar.
Nevýhody: Ide o menej trvanlivé drevo, ktoré sa zle štiepa.
Využitie: Výrobcovia nábytku ho zvyknú spracovávať na okrasné dyhy, ale takisto moriť a používať ako imitáciu ebenu po namorení na čierno. Veľmi vhodné je na výrobu drevených závitov a lisov, ale tiež geometrických pracovných pomôcok, ako sú pravítka, v ktorých sa kladie dôraz na presnosť a tvarovú stálosť.

Jabloň

Charakteristika: Husté, ťažké a tvrdé drevo môže hrať rôznymi farebnými odtieňmi, od krémovo hnedej a žltej, cez oranžovú a ružovú, až po červenkastú. Po leštení nadobúda vysoký lesk, úpravou ľanovým olejom možno zvýrazniť nevšednú štruktúru dreva.
Nevýhody: Drevo je problematické z hľadiska štiepania aj sušenia – počas tohto procesu zosychá a praská.
Využitie: Uplatňuje sa v malej miere pri výrobe nábytku, predovšetkým tam, kde sa kladú vysoké požiadavky na odolnosť, napríklad stoly, dvierka alebo spojovacie diely, napríklad na schodiskách. Hodí sa aj na sústruženie a tvorbu menších dekoračných predmetov.

Jarabina

Charakteristika: Má ružovkastohnedú farbu, peknú kresbu a je veľmi pevné, ťažké, húževnaté a elastické. Farebné jadro sa začína tvoriť až vo vyššom veku, býva červenohnedé, niekedy pruhované, po spílení zreteľne odlíšiteľné od beľového dreva. Po vysušení sa vyznačuje dobrou rozmerovou stálosťou a je veľmi trvanlivé. S drevom sa pracuje ľahko a dobre sa leští.
Nevýhody: Drevné vlákna postupne so zvyšujúcim sa vekom stromu zvyknú rásť do špirály, čo v priereze dáva drevu zaujímavú kresbu, no zároveň sa v dôsledku toho ťažko štiepa. Má tendenciu trhať sa a deformovať.
Využitie: Používa sa najmä na výrobu hudobných nástrojov, hoblíkov, dlát, hriadeľov, rúčok rôzneho náradia, biliardových gúľ, pravítok, nožov, pažieb pušiek a pištolí, vhodná však je aj na nábytok.

Jaseň

Charakteristika: Patrí k svetlým odrodám takzvaných olivových drevín. Má smotanovo bielu farbu bele, zatiaľ čo jadro je svetlohnedé. Vyznačuje sa krásnou kresbou so zlatistým leskom. Jaseň ponúka pevné a zároveň mimoriadne pružné drevo, ktoré možno bez problémov opracúvať a pomocou pary aj ohýbať.
Nevýhody: Ľahko podľahne plesniam, neuplatní sa preto v exteriéri či v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou.
Využitie: Ideálna surovina na výrobu ohýbaného nábytku, ale aj predmetov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami. Podobne ako lipové drevo totiž nemá výraznú vôňu či chuť. Vyrábajú sa z neho aj drevené obklady, dyhy, schodiská, zábradlia, podlahy, ale aj úchytky, športové a telocvičné náčinie, ako sú sánky, bradlá, hokejky či veslá.

Javor

Charakteristika: Jedna z najsvetlejších lokálnych drevín slonovinovej až krémovožltej farby, ktorá dokáže pozdvihnúť dizajn interiéru ako príjemný kontrastný prvok. Ide o stredne ťažké drevo, veľmi podobné buku, javor však menej pracuje. Dobre sa impregnuje, lepí aj morí.
Nevýhody: Drevo je menej trvanlivé a citlivé vo fáze sušenia, vlhkosti sa zbavuje pomalšie a zvyknú sa na ňom tvoriť škvrnky – znak zaparenia.
Využitie: Javorové drevo sa používa vo forme masívu aj dýh, koreňové časti zasa na obkladanie nábytku. Vyrábajú sa z neho stoličky, stoly, postele, obklady stien v interiéri. Na väčších plochách sa uplatňuje ako dekoračná vrchná dyha. Obľubujú ho rezbári, výrobcovia hračiek, drobných úžitkových predmetov aj sláčikových hudobných nástrojov – najmä vďaka výskytu krásnej vlnitej kresby.